Peter Bartalsky Goalkeeper

 Keď postupovala Viktoria Žižkov v sezóne 2006/07 do najvyššej súťaže, v hráčskom kádri figurovalo sedem Slovákov – Peter Bartalský, Milan Jambor, Radoslav Král, Branislav Labant, Marek Bažík, Adrián Guľa a Róbert Demjan. V súčasnom druholigovom mužstve Viktorie je zo Slovákov len Ivan Janek, bývalý obranca Slovana, ktorý však nastupuje minimálne. Brankár a bývalý kapitán žižkovského tímu Peter Bartalský si vo februári v prípravnom zápase s Bohemiansom 1905 zlomil kostičku v priehlavku na pravej nohe a iba naskakuje do plného tréningu. útočník Demjan mal vydarenú zimnú časť, strelil v nej šesť gólov, ale tréner Petržela ho poslal do rezervy. Obom sa končí v zime zmluva. Bude z 32-ročného Bartalského od novej sezóny tréner brankárov Žižkova, alebo ho čaká ďalšia šesťročnica?

Čo všetko ste podstúpili odvtedy, čo ste práceneschopný?
„Operovali ma vo Vojenskej nemocnici v Strešoviciach. Nohu som mal v dlahe vyloženú tri týždne, prakticky som sa nepohol, ani som nič nerobil. Príkladne sa o mňa starali manželka Majka a dcéra Ema. Neskôr mi namiesto dlahy dali sadru, ktorú som nosil tri týždne. Postupne som začal chodiť do posilňovne, aby som dobehol stratenú kondíciu.“
Stihnete aspoň koniec jari?
„Dúfam, že áno. Pokiaľ sa dostanem do pohody, verím, že si v tejto sezóne ešte zachytám.“
Váš prvý zahraničný angažmán sa zmenil na šesťročnú vernosť Žižkovu. v klube ste najdlhšie zo všetkých súčasných hráčov. Kam vás to posunulo?
„V Česku ma poznajú zrejme lepšie ako na Slovensku. Prešiel som si tunajšou druhou ligou, vyskúšal som si Gambrinus ligu. Samozrejme, rád by som sa do najvyššej súťaže ešte vrátil.“
Plánujete sa natrvalo usadiť v Prahe?
„Máme tu zázemie – dcérka chodí do školy a má tu kamarátov, manželka tu pracuje. No netrúfam si povedať, že tu budeme navždy. Sme pripravení sa prípadnej ponuke prispôsobiť.“
Hovorilo sa, že ste mohli v zime skončiť v Žiline. Bolo na tom niečo pravdy?
„Áno, bola takáto možnosť. Stretli sme sa s majiteľom žilinského klubu Jozefom Antošíkom, ale zostalo pri priateľskej debate. Musím však povedať, že som mal z toho stretnutia dobrý pocit. Pán Antošík vystupoval ako skutočný profesionál a bavili sme sa veľmi otvorene.“
Čo Trnava, ktorá mala o vás tiež interes?
„Boli nejaké rozhovory, ale nakoniec z prestupu zišlo. Sklamanie? Ak, tak najmä z toho, že som mohol opäť chytať najvyššiu slovenskú súťaž. A to by bolo pre mňa nový impulz. Navyše v klube, ktorého fanúšikovia vedia vytvoriť tú správnu atmosféru.“
Záujemca do tretice – Odra Wodzislav. Prečo to neklaplo ani s ňou?
„V mužstve, ktoré zimovalo na poslednom mieste poľskej ligy, som absolvoval skúšku, ale neprišlo k dohode klubov.“
V Žižkove, ako vieme, ukončili spoluprácu s trénerom brankárov Jurajom Šimurkom. Zaujmete po sezóne jeho miesto?
„Pri súčasnom trende, keď v mnohých mužstvách chytajú starší a skúsení brankári, verím, že ma čaká ešte nejaký dobrý prestup. Po zranení sa nadýchnem a ukážem, že stále mám na to, aby som chytal najvyššiu súťaž.“
To je teda ďalších šesť až osem rokov?
„Pokiaľ pôjdem podľa môjho osobného brankárskeho vzorca – šesť rokov v Malackách, šesť rokov v Interi a šesť v Žižkove – tak mám pred sebou ešte jednu šesťročnicu, cha-cha…“
Ale to sa nesmiete zraniť…
„So zraneniami, to je pravda, som si užil svoje. Od problémov s platničkami v chrbtici, cez zlomenú sánku až po poslednú zlomeninu. Snáď som si už všetku smolu vyčerpal a čakajú ma len tie príjemnejšie futbalové roky.“
Prečo sa Žižkov v druhej lige pod vedením kouča Petrželu tak trápi, hoci pred sezónu mal postupové ambície? Už je jasné, že ich nenaplní…
„Pred sezónou došlo k veľkej obmene kádra a keď nám na začiatku nevyšlo zopár dôležitých zápasov, išlo to s nami z kopca. V závere jesene prišlo menšie zlepšenie, ale jarná prehra s Hradcom Králové, kandidátom na postup, nás opäť pribila k zemi. V súčasnosti je to naozaj jedno veľké trápenie.“
Kedy naposledy ste si zanadávali?
„Myslíte poriadne, tak od srdca? Keď mi nedávno na parkovisku jeden vodič pri vystupovaní z auta, vrazil dverami do toho môjho tak, že mi prevalil dvere spolujazdca.“
Kedy naposledy ste od radosti poriadne vykríkli?
„Pri šibačke, keď som si v rodine plnil chlapské veľkonočné povinnosti. Poriadne si zakričím aj potom, keď sa vrátim do brány.“
Z čoho ste boli naposledy paf?
„Keď sme si s rodinou zaobstarali nového trhača – yorkshirského teriéra Nellyho, ktorý váži niečo vyše kila. Veľmi rýchlo sa udomácnil a stal sa naším mazlíčkom.“
Kedy ste sa naposledy s chuťou zasmiali?
„Pri nedávnej návšteve spoluhráča Róberta Demjana, keď k nám prišiel s rodinou. Ich dcérka, dvojročná Lilly, trhala nášmu zajačikovi Vojtovi ofinu. Vraj už sa teší, ako do parády zoberie aj nášho psíka.“